Tomas Vyboch

Webový portál omediach.sk vydal niečo na spôsob bulvárneho článku plného ľahko vyvrátiteľných klamstiev, ktoré hovoria o tom, že homeopati odrádzajú onkologických pacientov od liečby.

Zrušenie blogerského konta
Je zvláštne, že SME mi do dnešného dňa po opakovanej výzve, neposlalo stanovisko, prečo mi zrušili blogerský účet. Portál omediach.sk má so SMEčkom evidentne lepšie vzťahy, keďže im dôvod poskytli:

„Bloger opakovane aj napriek upozorneniu porušoval kódex blogera na blog.sme.sk A to takým spôsobom, že sme museli pristúpiť k stiahnutiu z výlistu blogov. Napriek týmto upozorneniam v tom pokračoval naďalej, čím hrubo porušoval Kódex aj hodnoty, ktoré SME.sk uznáva – informovať, pravdivo, vychádzať z faktor a overiteľných poznatkov vedy, nemanipulovať takýmito faktami a neklamať a čitateľom.“

V skutočnosti to bolo inak: Krátko po tom, ako sa strhla na sociálnej sieti diskusia k môjmu článku „Rakovina a láska k sebe samému“, bol tento článok z blogu odstránený. Keď som požiadal redakciu o vysvetlenie, bola mi zaslaná nasledovná odpoveď:

„Nakoľko daný článok výrazne porušoval kódex blogera, museli sme ho odstrániť. K podobným krokom pristupujeme len veľmi výnimočne, no v tomto prípade sme museli zasiahnuť. Do budúcna Vám odporúčame nepísať články, ktoré môžu zle informované osoby ohroziť na živote. V opačnom prípade budeme nútení zrušiť Váš blog“.

Keďže som vôbec netušil, čím môj článok „môže zle informované osoby ohroziť na živote“ požiadal som o konkrétne vysvetlenie. Nedostal som ho. Keď som o niekoľko dní uverejnil článok s vedeckými štúdiami potvrdzujúcimi účinok homeopatie, blog mi bez vyzvania a upozornenia zrušili a na opätovnú výzvu neodpovedali.

Informácie, ktoré som v článku uverejnil, boli citácie z renomovaných časopisov Lancet a British medical science či  vedeckej databázy NCBI. Sú teda vedecké a pravdivé. Zároveň sú overieľné (1). Nijakým spôsobom som nimi nemanipuloval a neklamal, jednoducho som ich uviedol. Prirodzene im dôverujem, keďže im dôverovala aj švajčiarska vláda vo svojom výskume (2) a homeopatia je zakomponovaná do zdravotnej starostlivosti v niekoľkých štátoch. Preto som toho názoru, že SME moje blogerské konto zrušilo neprávom. Kódex som neporušil.

Tieto články som začal písať po tom, ako médiá spustili antikampaň proti homeopatii, kde zdôrazňujú, že homeopatia nemá väčší účinok ako placebo. Aby som ľuďom na Slovensku ukázal, že táto informácia je nepravdivá, dal som si tú námahu, že som začal vyhľadávať na internete odkazy na VEDECKÉ štúdie, ktoré toto tvrdenie vyvracajú. Práve preto, aby som sa vyhol poskytovaniu nepravdivých informácií, siahol som po vedeckých časopisoch.  Verím, že toto odporcov prekvapilo a preto sa začal hon na moju osobu, kde mi podsúvajú nekalé úmysly a vytrhávanie z kontextu.

Je zaujímavé sledovať, ako sa celá diskusia vyvíjala: Začala neexistenciou vedeckých výskumov v prospech homeopatie. Keď sa tie výskumy našli, zrazu boli považované za staré. Keď som uviedol novšie, problém bol, že výsledok v prospech homeopatie bol „len malý“. Vzápätí odporcovia tie štúdie spochybňovali ďalšími štúdiami a tie ich štúdie som vo svojom článku „Prečo sa lovci šarlatánov o homeopatii opäť mýlia“ spochybnil zas ja. Následne to vyústilo do nečistej hry, ktorá sa objaví vždy vtedy, keď nám dojdú vecné argumenty – začal útok na moju osobu osočovaním. Začal len jemne na stránke lovcov šarlatánov, ktorí okrem iného výsmešne poukazujú na môj inžiniersky titul. Vrchol bol však článok na portáli omediach.sk, ktorý snáď každému slušnému človeku, ktorý rozmýšľa, napovie, že má bulvárny osočujúci charakter.

Neznámy autor protálu uvádza:
„Výboch niekoľko rokov písal články v ktorých propagoval homeopatiu, spochybňoval klasickú medicínu a nemal problém zastrašovať a odrádzať od klasickej liečby aj onkopacientov“.

Toto závažné tvrdenie autor ničím nepodložil z prirodzeného dôvodu, nemal ako. V žiadnom článku nespochybňujem ani neodrádzam od klasickej medicíny. Práve naopak. Uvedomujem si, že má svoje nezastupiteľné miesto (3). Bolo by to koniec koncov vcelku pokrytecké, ak  by som tak konal, keďže sám trpím alergickou astmou a občas užívam k tomu určený liek.

Článok o rakovine

Autor ďalej uvádza (so slušnou dávkou preklepov):

„Napríklad v článku Láska k sebe samému napísal, že rakovinu dostávajú skôr tí , ktorí potláčajú svoje ego, extrémnu citlivosť, prispôsobujú a iným. Dokonca tvrdil, že tí pacienti, ktorí vzdorujú lekárom a odmietajú robiť, čo im radia, majú omnoho väčšiu šancu na prežitie, ako tí, ktorí sa poslušne všetkému prispôsobia. Pričom ihneď propagoval hompeopatickú látku“

To, o čom som sa v celom článku zmieňoval je „normopatia“, ako to nazval psychoonkológ Wolf Buntig. Ide teda v skratke o jav, keď bezpodmienečné a nepružné lipnutie na normách vedie k rozvoju choroby. Čo sa môže okoliu javiť ako príjemná a vybraná zdržanlivosť, môže byť v skutočnosti potlačenie životných impulzov. Že normopatia je často pozorovaná u pacientov s rakovinou, nie je môj výmysel. Túto skutočnosť si všimlo mnoho odborníkov. Medzi inými aj lekári z Nemocnice s paliatívnou starostlivosťou v Pascani, (4), alebo odborníčka na výskum rakoviny Christa D.Ventling z Inštitútu Friedrich Miescher for Biomedical Research (5), alebo lekár s dlhoročnou praxou Ruediger Dahlke.

Následne píšete, že som „propagoval homeopatickú látku“, čo je samozrejme opäť, lož.

Pokiaľ som v článku uviedol, že: „Výskumy ukázali, že pacienti, ktorí sú vzdorovití a často odmietajú robiť to, čo im doktori hovoria, majú omnoho väčšiu šancu na prežitie, ako tí, ktorí sa poslušne všetkému prispôsobia“, parafrázoval som tým Iana Watsona (6) a poukazoval som práve na problémy súvisiace s normopatiou, ale vôbec z toho nevyplýva, že tým odhováram pacientov od onkologickej liečby. Že som tým myslel práve toto, jednoznačne vyplýva z celého znenia článku.

Ak citovaná onkologická pacientka reagovala pobúrene na môj článok, ktorý hovorí o osobnej zodpovednosti každého človeka za svoje zdravie, je to jej rozhodnutie, ktoré rešpektujem. Avšak mám právo na iné stanovisko. Je mojím osobným presvedčením, že človek je zodpovedný za svoje zdravie a celý svoj život (o deťoch v tomto článku nehovorím, keďže je to príliš chúlostivá téma). Ide o môj osobný názor, nie všeobecný názor homeopatov. Verím, že to je pre mnohých ľudí nepohodlné a nepríjemné. Je jednoduchšie položiť zodpovednosť za svoj život do rúk osudu. Ja sa však s takým názorom nestotožňujem. Nejdem teraz rozoberať širšie súvislosti, pretože to ďaleko presahuje obsah jedného článku. Našťastie, túto skutočnosť si uvedomuje stále viac ľudí. Ľudia už nechcú byť len pasívnymi pozorovateľmi svojho života, ale chcú ho vedome utvárať. To je z môjho pohľadu veľmi zrelý ľudský prístup, ktorý svedčí o sile osobnosti. Je to ako sťažovanie sa na politickú situáciu na Slovensku. Z užšieho obmedzeného pohľadu za to môžu „oni“ teda politici. Zo širšieho pohľadu za to môžeme „my“, pretože sú to ľudia, ktorých sme si my zvolili. Okrem toho sú to ľudia z našich vlastných radov.

Stretol som niekoľko ľudí, ktorí prekonali rakovinu a veľmi jasne pociťujú, že to bola pre nich veľká škola života. Úprimne ich obdivujem. Nie každý človek dokáže ťažkú situáciu využiť vo svoj prospech. Dokážu to len tí silnejší. Kiežby sme takí boli všetci. Ja som sa rozhodol, že môj život je pre mňa šanca, nie hrozba. A rovnako tak všetko, čo mi tento život prinesie, i choroba.

To, že svoje závery nezovšeobecňujem na každého pacienta, vyplýva aj zo záveru môjho článku:

„Na záver je ešte nutné dodať, že by bolo nerozvážne u každého pacienta s rakovinou jednoznačne určiť, že má nedostatok lásky k sebe samému. Bolo by to veľmi jednostranné posudzovanie. Ku každému človeku treba pristupovať individuálne a s citom. (…) Verím, že slabá identita a potlačená osobnosť nie sú jedinou pôdou, na ktorej rakovina vznikne.“

Z článkov, ktoré sa v uplynulých týždňoch na tému homeopatie napísali, si každý nezaujatý pozorovateľ už môže spraviť vlastný názor. Myslím, že viac článkov nie je potrebných. Je prirodzené, že ľudia sa nakoniec aj tak nerozhodnú pre homeopatiu kvôli vedeckým výskumom. Nepoznám ani jedného homeopata, ktorý by začal homeopatiu vykonávať kvôli pozitívnym štúdiám. Ale všetci, ktorých vo svete poznám, ju začali robiť kvôli výsledkom, ktoré dosahuje. Je zbytočné, keď sa odporcovia odvolávajú na to, že „vlastná skúsenosť“ nie je dôkaz. Pre vedcov možno nie, ale pre nás, obyčajných ľudí, je to dosť. Vedeckých štúdii potvrdzujúcich účinok homeopatie je samozrejme menej, pretože homeopati nie sú vedci, ale praktici. Nemajú tiež finančné prostriedky, ako majú farmaceutické spoločnosti, ktorými by financovali drahé výskumy. Majú však spätnú väzbu od pacientov (7), ktorí ak raz zažijú jej pozitívny účinok, viac na ňu nedajú dopustiť. O tom svedčia aj desiatky komentárov na sociálnych sieťach pod hanlivými článkami.

Ukončím to trefným príspevkom od Anthonyho de Mella, na ktorý som včera narazil:

„Malý chlapec sa pýta elektrikára: „Čo to vlastne je, tá elektrina?“
„To ti vlastne ani neviem, synku. Ale môžem to s ňou zariadiť tak, aby ti svietila.“

(1) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20129174

(2) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16883077

(3) http://tomasvyboch.blog.pravda.sk/2016/06/15/homeopatiu-odporuca-stale-viac-lekarov-v-europe/

(4) http://www.proiectsbc.ro/UnityAndDiversity2012Psychology

(5) https://books.google.sk/books?id=achrAAAAMAAJ&q=cancer+and+normopathy&dq=cancer+and+normopathy&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwipqL6plLLNAhVoApoKHUajAUQQ6AEILDAB

(6) https://www.amazon.com/Homeopathic-Miasms-Modern-View/dp/0951765787

(7)  https://www.youtube.com/watch?v=xaicLngY7yE