Tomas Vyboch

Krátko po tom, ako v televízii JOJ zástupca lovcov šarlatánov MUDr. Tomáš Ondriga v diskusii o homeopatii neuspel (1) (diskusia od 15:40)  rozhodol sa napísať článok v ktorom sa snaží vyvracať moje argumenty v prospech homeopatie.

V úvode sa lovcom šarlatánov nepáči, že som citoval staršiu metaanalýzu. Zároveň sa snažia spochybniť záver, ktorý som uviedol tým, že hovoria o „vytrhnutí z kontextu“. Vari očakávali, že v záujme úplnosti informácii vložím do článku niekoľkostranový záver metaanalýzy? Ako lovci jasne uvádzajú, záver štúdie je jednoznačný: „ V súčasnosti je dôkaz z klinických štúdií pozitívny…“. Že zároveň uvádza nutnosť ďalšieho skúmania homeopatie je celkom prirodzené, keďže je to prekvapivý výsledok, ktorý otriasa doterajšími znalosťami v oblasti vedy.

Hoci lovci šarlatánov neustále spomínajú, že homeopatia nemá väčší účinok ako placebo, v nasledovných vetách pri posudzovaní metaanalýzy Linde a kol. 1997 priznávajú: efekt štúdie je „1,66, čiže stále, hoci jemne, v prospech homeopatie“. Teda zhrňme si to. Najprv sa skupina skeptikov odvoláva na to, že homeopatia nie je viac ako placebo, následne, keď sa ukážu výskumy, ktoré toto vyvracajú, už hovoria len o „jemnom“ účinku, prevyšujúcim placebo.

Autor uvádza:
„V roku 1999 vydal Linde reanalýzu tých istých štúdií a zistil, že kvalitnejšie štúdie mali sklon dávať menej pozitívne výsledky“.  Logika mi hovorí, že „menej pozitívne výsledky“ sú stále ešte pozitívne. Vám nie?

Autor ďalej uvádza:

„V roku 2005 vyšla metaanalýza Shang a kol., ktorá zhodnotila len tie najkvalitnejšie štúdie a jej výsledky ukázali, že homeopatické prípravky, na rozdiel od medicínskych zákrokov, sú len placebo.“
Bolo by vhodné uviesť, že Shangova metaanalýza obsahovala paradoxne veľké interpretačné chyby (2) a generalizovanie v tejto analýze bolo označené za nevedecké.

„Pán inžinier sa odvoláva aj na ďalšie články. Za zmienku stojí napríklad ten o alergiách od autora Gregory Dana Ullman – homeopat Výboch v názve svojho diela spomína vedcov, ale Dana Ullman nie je vedec …“.

Nikto netvrdil, že Dana Ullman je vedec, zbytočne sa mi snaží pán Ondriga krkolomne túto myšlienku podsunúť. Dana Ullman však vo svojich článkoch cituje vedecké práce. Ak je alergia pre lovcov šarlatánov obzvlášť zaujímavá téma, nech si prečítajú nasledovné štúdie (3)(4)(5).

Spomeniem tiež zaujímavosť, že jeden z trojice lekárov, ktorý založil American Academy of Allergy bol homeopat Dr. Grant L. Selfridge (6). Ďalšou zaujímavou osobou v histórii medicíny je C.H. Blackley zo Škótska, ktorý v roku 1871 identifikoval peľ ako príčinný faktor sennej nádchy. Mimodchodom, tiež bol homeopat (7).

„Ostatné články, na ktoré sa homeopat Výboch odvoláva, za zmienku relatívne nestoja, pretože majú veľké nedostatky, ktoré sú uvedené v komentároch týchto štúdií, a/alebo sú vytrhnuté z kontextu iných štúdií bez ohľadu na ich kvalitu – viz viac v systematickom review austrálskej vlády z roku 2015.“

Táto austrálska štúdia, na ktorú sa autor odvoláva, vykazovala nedostatky ako ignorovanie názorov expertov, chybné dôkazy, metodologické nedostatky a iné (8).

„Ďalším homeopatickým evergreenom je vplyv homeopatík na degranuláciu bazofilov (špeciálne imunitné bunky v krvi, zodpovedné napr. za jeden typ alergických reakcií). Zaujímavé, že tento fenomén pozorovali doteraz len homeopati, ak sa toho chopil nezávislý team so zlepšenou metodológiou, nič sa nekonalo.“

Žiaľ, keď som otvoril stránku, na ktorú ma autor odkazuje a narýchlo sa snažil nájsť zmienku o opakovaní tohto pokusu, nič som nenašiel. Do očí mi však padlo meno slávneho skeptika Jamesa Randiho. Na Slovensku je dosť obľúbený, v iných štátoch až tak nie. Mnohí kolegovia sa od neho odvrátili, pretože spochybňuje aj fakt, že človek je pôvodcom globálneho otepľovania (9). James Randi síce ponúkol 1 milión tomu, kto preukáže účinok homeopatie, avšak vždy keď už bolo všetko pripravené k začatiu výskumu, Randi projekt sabotoval (10). Tak ak dovolíte, túto stránku som preto zavrel.

Pokiaľ ide o nárast popularity homeopatie vo svete, autor sa snaží túto popularitu znížiť napríklad odvolaním sa na akúsi spoločnosť v Nemecku, ktorá má za cieľ „objektívne informovať verejnosť o homeopatii…“. To je síce zaujímavé, ale popularitu homeopatie to neznižuje. V Nemecku bolo 9 tisíc naturopatov v roku 1993, kým v roku 2007 ich bolo 20 tisíc. Darmo… kde je dopyt, vzniká ponuka.

„Nezávislé vládne hodnotenie homeopatie v rokoch 2009-2010 došlo k záveru, že základné princípy homeopatie sú vedecky nepresvedčivé a homeopatické prípravky neúčinkujú lepšie než placebo.“

Ak si pozriete, kto financoval tento výskum, ľahko dôjdete k záveru, že nie je až tak „nezávislý“ a jeho záver vás vôbec neprekvapí (11).

Premýšľal som, že napíšem článok v sarkastickom a výsmešnom duchu, ako to urobil pán Ondriga, ale keď som si opäť pozrel záznam z televízie Joj, povzniesol som sa nad to. Pán Ondriga má argumenty, keď sedí doma za počítačom a listuje v štúdiách a výskumoch, ktoré robil niekto iný. Môže sa odvolávať na prácu druhých ľudí, ale nemôže sa odvolať na vlastné osobné skúsenosti s homeopatiou ani na vlastné výskumy. Tým stoja jeho slová na neistých základoch. Štúdie sú rovnako ako ľudia, nedokonalé. Výskum v roku 2001 analyzoval 160 vyhodnotení konvenčných štúdii, ktoré vykonal Cochranov inštitút. Došli k záveru, že iba malé množstvo (15 až 40%) konvenčných liečebných postupov je založených na pevnom vedeckom výskume a že zhodnotenie výskumov je vysoko subjektívne (12) (13).

A túto subjektivitu zhodnotenia sme koniec koncov videli aj v článku pán Ondrigu.

„Diskusiu“ s Lovcami považujem za uzavretú a to na základe menejcenného spôsobu, akým vyjadrujú svoj názor – uštipačne, arogantne a nevecne. Z tohto spôsobu vyvodzujem, že nám nejde o to isté – hľadať pravdu.

(1) http://www.joj.sk/noviny-o-12-00/noviny-o-12-00-archiv/2016-06-14-noviny-o-12-00.html

(2) http://animalmundi.com/tl_files/artikel/pdfs/Plausibility%20and%20evidence%20of%20homeopathy.pdf

(3) Reilly, DT, Taylor, MA, Potent placebo or potency? A proposed study model with initial findings using homoeopathically prepared pollens in hayfever, British Homoeopathic Journal 1985,74:65-75.

(4) Reilly D, Taylor MA, McSharry C, Aitchison T. Is homoeopathy a placebo response? Controlled trial of homoeopath­ic potency, with pollen in hayfever as model. Lancet October 18, 1986; ii: 881-886.

(5) Reilly, DT, Taylor MA, Beattie NGM, et al, Is evidence for homoeopathy reproducible? Lancet 1994,344:1601-1606.

(6) S.G. Cohen, Journal of Allergy and Clinical Immunology, 64, 5 (1979): 333

(7) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/2876326

(8) .ttp://www.cmaustralia.org.au/Resources/Documents/16%2012%2014_Fundamental_Flaws_of_the_NHMRC_Homeopathy_Review.pdf

(9) http://archive.randi.org/site/index.php/swift-blog/805-agw-revisited.html

(10). http://www.naturalnews.com/025627.html

(11). http://www.sourcewatch.org/index.php?title=Sense_about_Science#Funding

(12). Ezzo J, Bausell B, Moerman DE, Berman B, Hadhazy V. Reviewing the reviews. How strong is the evidence? How clear are the conclusions? Int J Technol Assess Health Care. 2001 Fall;17(4):457-66

(13). Smith, R., editor:  The poverty of medical evidence.  BMJ 303, 5 Oct 1991